Ahojte,
všetci asi poznáme pocit, keď ideme na strednú. A tý,ktorý to nepoznájú,raz spoznajú. Mnohý vravia,že je to ako základná škola. Ale nie,omyl.
Vošla som do triedy,poobzerala som sa a hľadala známe tváre. Našla som tam pár pohľadov od starých nepriateľov,pár šťastných pohľadov na mňa, ako upierajú oči, akoby na mňa pár sekúnd pozerala celá trieda. Striasna ma zima a podyšla som k mojej najlepšej (a vtedy jedinej) kamarátke.
Jasné,kamošiek som mala veľa,ale sú to hrozné klebetnice,aspoň väčšina. Trocha zahambene som sa jej opýtala,ako sa má. Pozrela sa na mňa ako na blbú a začala sa smiať. Potom zával objatí od staršie znýmch spolužiačok. Vošla trieda, každý na ňu uprel zrak. Každý sa postavil,pozrel na ňu, a sadli sme si. Časom sa všetko zmenilo.