Tak sme z Grécka, to nič neznamená! Omyl! A aký. Znamená to viac než hocičo iné. Ešte však neviem ako. Opäť sa mi to stalo. Bola som v škole, v pyžame, čas zastavený. Tak som šla, šla kým mohla, po veľkú záhadnú stenu, ktorá siahala priam do neba. O takej vysokej stavbe som nepočula, nikdy! Okolo šiel jeden sediak, ktorého som sa spýtala, kde som "Στην Ελλάδα (Stin Elláda), teda V Grécku. Ja som sa vydesila! Zo Slovenska do Grékov? To mi nesedelo. Sediak! Šiel okolo! Čas je ale zastavený! Sedliak bol výnimkou? Bežala som za ním ani by rýchlik. Musela som. Zistiť. AKO SA VOLÁ? Kričala som za ním "πώς είστε;" (Pós eíste?- Ako sa voláte?). Sedliak sa len pozrel dozadu a zakričal " Partick Bollaseon εγγονή Bollaseon!" (engoní- vnučka; pre čitateľov: nebudem pridávať viac Gréckych slov, aby tu nikomu nešiblo). Krv mi stuhla v žilách. Dedo, bol to dedo. Zaviedol ma k záhadnému pandelu, bolo tam On/Off. Teraz to bolo na On. Patrick mi povedal, že je do panel pocitov, každý vidí svoj panel, no vidieť ho môžu len Bollaseonovci. Ja som dala na Off. Zrazu som nič necítila, nevedela som povedať, či som šťastná, smutná, sklamaná a pod. Jednoducho nie. Nič som necítila. Mala som však pocit- ako jediná z ľudstva, ktorá má pocity Off, a napriek tomu cíti, cíti niečo čo ešte nikdy. Nevedela som to popísať. Ako som prišla do triedy, čas bol späť a v triede sa objavil, áno. Bol to on. Neviem. Mala som pocit, poznám ho! Neviem odkiaľ, ale áno. Poznám ho. Vzalas om si tašku. Stál pri mojej skrinke. Vydeslilo ma to. Chcel so mnou mať jednu skrinku, pretože jemu sa neušla. Nevidela som problém a ochotne mu urobila miesto a dala mu náhradný kľúč.
Mám už konečne po problémoch?